V roku 1985 – ako 25-ročná matka troch malých detí – mi diagnostikovali Crohnovu chorobu.
Do roka a pol od diagnózy som podstúpila operáciu s vyvedením ileostómie.
O Crohnovej chorobe som dovtedy nič nevedela a o operácii, ktorú mi odporúčali, som nikdy nepočula. Bola som veľmi vystrašená, ale vedela som, že sa musím uzdraviť, aby som sa mohla starať o svoje deti.
„Užívam si dobrodružný život so svojou rodinou a mám pocit, že mi v živote nič neuniklo!"
}
Ellen Hepp
Ešte nie ste členom programu me+?
V tom čase sme žili vo veľmi odľahlej oblasti Montany.
Môj manžel pracoval na ranči 6–7 dní v týždni a ja som bola matkou v domácnosti.
Aby mi lekár pomohol zmierniť strach z operácie, spojil ma so ženou, ktorá žila so stómiou a bola ochotná podeliť sa o svoj príbeh.
Dohodli sme si stretnutie u nej doma.
Keď sme dorazili, bola práve na streche a pomáhala manželovi vymieňať škridle.
Presvedčila som samu seba, že operácia s vyvedením ileostómie ukončí akúkoľvek normálnosť v mojom živote – a po tejto návšteve som sa cítila oveľa lepšie.
Viem, že operácia mi zachránila život, ale občas sa stále cítim frustrovane – akoby som nebola „normálna“.
Žijeme 130 km od najbližšej lekárne, kde sa dajú zohnať stomické pomôcky, takže som sa naučila mať ich vždy dostatok doma.
Na svoju stómiu nikdy nemôžem zabudnúť.
Od roku 1990 pracujem na plný úväzok – po tom, čo som získala dva dvojročné tituly na miestnej škole.
Naše deti vyrástli a dnes máme sedem úžasných vnúčat.
Užívam si dobrodružný život so svojou rodinou a mám pocit, že mi v živote nič neuniklo!
S manželom chodíme na túry, keď sa dá, a celé leto jazdíme na bicykloch.
Niekoľkokrát do roka lietame, aby sme navštívili našich synov a ich rodiny.
Môj život je dobrý.
Zaregistrujte sa do programu me+ ešte dnes
AP-72744-SVK-SLO-v1 (v1.0)